Z KDR až do Rwandy – zoznámte sa s Clementine
Volám sa Clementine. Mám 40 rokov, pochádzam z Konga a aktuálne žijem v utečeneckom tábore Mugombwe vo Rwande. Do Rwandy som aj so svojimi deťmi prišla v roku 2013.
Moja cesta z Konžskej demokratickej republiky (KDR) bola ťažká.
Keď vypukla vojna, žila som v dedinke Bicanga v provincii Nord-Kivu. Mali sme tam dom, farmu a okrem iného aj osem kráv. Utiekli sme, pretože skupina ľudí z inej etnickej skupiny nám vyrabovala a podpálila dom.
Prešli sme pešo cez les Kirorirwe a potom sme sa verejnou dopravou dostali do mesta Goma vo východnej časti KDR. Z Gomy sme prešli pešo až ku hranici s Rwandou a po prechode cez ňu nás na rwandskej strane srdečne privítali v centre pre utečencov.
Odtiaľ nás presunuli do centra pre utečencov Nkamira. Nakoniec sme prišli do utečeneckého tábora Mugombwa.
Fotografia: © UNHCR/Samuel Otieno
Práca na poliach je pre mňa veľmi dôležitá. Je pre mňa cestou k sebestačnosti, pretože mi dáva možnosť zabezpečiť živobytie pre moju rodinu a naplniť jej základné potreby.“
ClementineFarmárka a podnikateľka
Tu v Rwande ma motivujú k tomu, aby som bola sebestačná a pomáhala iným zraniteľným ženám z tábora naučiť sa hospodáriť na farme, nech dokážeme vypestovať viac plodín a zachovať si náš spôsob života. Zároveň dobre vychádzame s hostiteľskou komunitou, s ktorou spolupracujeme na aktivitách zameraných na zabezpečovanie živobytia.
Vzhľadom na jej menšiu rozlohu toho na farme nedokážeme vypestovať dosť, takže môj príjem z práce na farme sa navzájom dopĺňa s podporou, ktorú dostávam od agentúry UNHCR. Vďaka nemu napríklad dokážem deťom kupovať oblečenie a topánky.
Dnes sa však nevenujem už iba farmárčeniu. Agentúra UNHCR mi poskytla školenia v rôznych oblastiach, napríklad v rozvoji či projektovom manažmente. Dnes teda zarábam už aj prostredníctvom malého obchodu, ktorý vlastním. Predávame ryžu, kukuričnú múku, cukor, soľ, fazuľu, kasavskú múku a olej.
Vďaka agentúre UNHCR som sa naučila, ako rozvíjať svoje podnikanie a zdokonaľovať svoje zručnosti.“
ClementineFarmárka a podnikateľka
Fotografia: © UNHCR/Samuel Otieno
Rwanda pre mňa znamená veľmi veľa – je to môj druhý domov. Máme dostatok jedla, dokážem naplniť potreby mojich detí, nemusíme sa obávať o svoju bezpečnosť, nie sú tu žiadne ozbrojené skupiny, nepočuť tu výstrely a moje deti majú prístup k vzdelaniu. Okrem toho tiež máme prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti.“
ClementineFarmárka a podnikateľka
Keď si spomeniem na KDR, najviac mi chýbajú moji susedia. Nažívali sme si spolu šťastne a podelili sme sa aj o to málo jedla, ktoré sme mali, či už to bolo mlieko, zemiaky alebo fazuľa. Chýba mi aj moja kultúra a to, ako sme spolu zvykli dojiť kravy.
Čo pre mňa znamená domov? Domov je miesto, kde mám dostatok možností robiť niečo pre svoju rodinu, mám dosť pôdy na farmárčenie, môžem sa starať o svoj dobytok a žiť v pokoji.
Domov je tiež miestom, kde môžu ľudia obrábať vlastnú pôdu, majú možnosť žiť ako občania, majú voľný prístup k službám a navzájom sa podporujú.
Fotografia: © UNHCR/Samuel Otieno
Keď je život ťažký, motivuje ma to k tomu, aby som sa snažila napredovať bez zlyhania. Takýto prístup sa mi osvedčil napríklad vtedy, keď som potrebovala získať pôžičku.“
ClementineFarmárka a podnikateľka
Keď si mám predstaviť svoju budúcnosť, chcela by som viac pracovať s dobytkom a vlastniť kravy. Mám motiváciu zlepšiť sa v podnikaní natoľko, aby som bola plne schopná samostatne zabezpečiť živobytie, jedlo a vzdelanie pre svoje deti.
Pokiaľ ide o moje deti, chcem ich poslať do školy, aby mohli ďalej študovať, bojovať za svoj rast a plánovať si vlastnú budúcnosť.
Fotografia: © UNHCR/Samuel Otieno
Chcem, aby si ľudia uvedomili, že utečenci majú vedomosti, zručnosti a schopnosti ako všetci ostatní. Najmä utečenky, ktoré sú zároveň matkami, mávajú množstvo skrytých talentov – často ovládajú praktické aj finančné stránky poľnohospodárstva a dokážu viesť iných.“
ClementineFarmárka a podnikateľka
Chcela by som, aby ľudia pochopili, že keď sa utečenci stanú sebestačnými, môžu prispieť k rastu ich hostiteľskej krajiny.
Ak by som mala dať ostatným utečencom nejakú radu, povedala by som, nech tvrdo pracujú na tom, aby sa stali sebestačnými, naučili sa šetriť a našli si príležitosti podľa svojich talentov a schopností.
Utečenci nemusia byť závislí od humanitárnej pomoci, ktorú im poskytuje agentúra UNHCR a jej partneri: potrebujeme najmä vhodne narábať s tou trochou, ktorú máme, a šetriť si na budúcnosť.
Autor všetkých fotografií v tomto článku: © UNHCR/Samuel Otieno
