Z Iraku až do Švajčiarska – zoznámte sa s Ayou
Volám sa Aya. Mám 27 rokov. V roku 2009 som odišla z rodného Iraku do Sýrie. Zo Sýrie sme potom utiekli do Turecka. Nakoniec sme sa usadili vo Švajčiarsku.
Kým sme žili v Iraku, mala som normálne detstvo. Pamätám si, že ľudia sa mali navzájom radi a žili v mieri. Na miesto, odkiaľ pochádzam, mám dobré spomienky. Ale keď moju krajinu zasiahla vojna, všetko sa zmenilo.“
AyaPodporovateľka agentúry UNHCR
V krátkom slede sa odohralo viacero udalostí, ktoré môjho otca viedli k rozhodnutiu utiecť. Jednou z nich bolo, že v škole sme raz mali bombový poplach. Vtedy môj otec vyhlásil: „Stačí. Už tu viac nemôžeme zostávať.“
Keď sme z Iraku odchádzali do Sýrie, dúfali sme, že tam už zostaneme a krajina sa stane naším druhým domovom. Všetko išlo dobre. So súrodencami sme sa zapísali do školy a vďaka znalosti jazyka sme sa vedeli dohovoriť s miestnymi.
Bohužiaľ, vojna nás opäť dostihla, takže sme museli odísť aj zo Sýrie. Po úteku do Turecka sme sa nakoniec usadili vo Švajčiarsku.
Domovom je pre mňa to miesto, ktoré vo mne vyvoláva pocit spolupatričnosti, prijatia aj bezpečia a môžem tam byť so svojou rodinou.“
AyaPodporovateľka agentúry UNHCR
Fotografia: © UNHCR/Andrew McConnell
Potom ma osud zaviedol do UNHCR, agentúry OSN pre utečencov. Keď ma v agentúre počuli hovoriť rôznymi jazykmi, ponúkli mi možnosť pridať sa do ich tímu.
Za toto všetko som vďačná, pretože mi to pomohlo dostať sa tam, kde som dnes. Keby som si neprešla všetkými týmito ťažkosťami, asi by som sa nestala tou osobou, ktorou som dnes.
Keď som začala pracovať v Turecku, chcela som ľuďom ukázať, že utečenci sú úplne normálni ľudia a majú zručnosti, energiu aj schopnosti potrebné na to, aby menili svet k lepšiemu.“
AyaPodporovateľka agentúry UNHCR
Fotografia: © UNHCR/Jean Marc Ferré
Potom mi zrazu na sociálnych sieťach niekto ozval so slovami: „Ahoj, volám sa Emily. Žijem v Ženeve a chcem ti pomôcť. Mohli by sme sa stretnúť? Stretli sme sa na káve a práve toto stretnutie mi prinieslo šancu zmeniť svoj život.
Emily mi pomohla zistiť, čo potrebujem, aby som sa mohla prihlásiť na univerzitu. Prijali ma na dvojodborové štúdium a tento rok ma čakajú promócie. Tento úspech mi dal nádej, že môžem vo Švajčiarsku zostať a mám tu budúcnosť.
Medzi ľuďmi existuje mylná predstava, že utečenci len hľadajú lepší život a chcú si zlepšiť finančnú situáciu. Ale hlavným dôvodom, prečo opúšťame svoje krajiny, je snaha dostať sa do bezpečia a zostať nažive, čo sú základné ľudské práva.“
AyaPodporovateľka agentúry UNHCR
Utečenci sú ako my
Chcela by som, aby si ľudia uvedomili, že každý má v sebe potenciál, bez ohľadu na svoje postavenie alebo identitu – tie si totiž nemohli vybrať.
Bola by som rada, keby ma ľudia vnímali ako mladú ženu, ktorá sa snaží vytvárať lepšiu budúcnosť napriek všetkému, čím si musela prejsť. Chcem, aby ma nevideli iba ako obeť, ale ako človeka, ktorý vedie komunitu.
Som veľmi hrdá. Teraz dokazujem svetu, že aj my utečenci máme svoj hlas. A ďakujem agentúre UNHCR a všetkým ostatným organizáciám, ktoré pracujú s utečencami: pomohli nám totiž dosiahnuť, aby sme mohli prehovoriť sami za seba.
Cítim zodpovednosť za to, aby som sa stala hlasom tých, ktorí hlas nemajú, a miliónov utečencov po celom svete, ktorí chcú prehovoriť o svojich skúsenostiach.“
AyaPodporovateľka agentúry UNHCR
Autori fotografií použitých v tomto príbehu, zoradení podľa poradia fotografií:
© UNHCR/Antoine Tardy
© UNHCR/Andrew McConnell
© UNHCR/Jean Marc Ferré
