Prejsť na hlavný obsah
Vážení zákazníci, počas veľkonočných sviatkov bude náš obchodný dom v dňoch 3. 4., 5. 4. a 6. 4. zatvorený. Aj naďalej však môžete nakupovať online.

Z Konžskej republiky až do Švajčiarska – zoznámte sa s Esperance

Volám sa Esperance. Mám 24 rokov a pochádzam z Konga. V IKEA pracujem ako stážistka, pričom vo Švajčiarsku žijem už takmer tri roky.

Portrét usmievajúcej sa Esperance, konžskej utečenky a pracovníčky IKEA Švajčiarsko.

Považujem sa za bojovníčku. Keď za seba bojujem, získavam možnosť uskutočňovať svoje sny: spievať, tancovať a robiť všetko, čo ma robí šťastnou. Všetky tieto veci si pritom vyžadujú energiu a odvahu.

Spočiatku bola pre mňa práca v IKEA trochu náročná. Ale každým dňom sa to postupne zlepšovalo. Veľa som sa naučila a stretla som mnoho ľudí, ktorí mi pomohli. Teraz už viem, ako pristupovať k zákazníkom. Som tiež flexibilná, milá a dokážem ľuďom asistovať, ak potrebujú pomoc. Navyše viem k veciam pristupovať systematicky.

Moja práca je dôležitá, pretože mi poskytuje pevný základ. Vďaka práci sa človek stáva dôležitou súčasťou spoločnosti. Toto je pre mňa dôležité, pretože od malička som musela bojovať o prežitie. Nechcela som sa iba spoliehať na iných – chcela som byť nezávislá. No ak chce byť človek nezávislý, musí si nájsť prácu.

EsperanceStážistka v IKEA

Na kolegoch záleží

Moji kolegovia v práci sú empatickí. Sú milí, trpezliví, chápaví a otvorení. Sme priatelia dokonca aj mimo práce. Moji kolegovia sú väčšinou starší ako ja, ale sú naozaj vtipní. Veľa sa spolu nasmejeme a panuje medzi nami dobrá atmosféra.

Vedľa seba stoja tri pracovníčky IKEA, ktoré majú oblečené žlté košele a nasadené rúška.

Momentálne mi rodná krajina veľmi nechýba. Na začiatku to bolo iné – vtedy mi chýbala veľmi a často som myslela na ľudí, ktorí tam zostali. Bolo to pre mňa veľmi ťažké. Keď totiž začnete nový život, nikoho nepoznáte a potrebujete sa všetko naučiť odznova.

A áno, postretnú vás aj problémy. Tie sa však zlepšia, ak máte po svojom boku priateľov, ktorí vás podporujú. Momentálne som na tom už dobre. A keď sa mi občas zacnie za rodnou krajinou, zatancujem si. To je moja stratégia, ako to celé zvládnuť.

Základom je vždy si veriť

Neviem si vybrať len jednu obľúbenú fotku. Dôležití sú pre mňa totiž všetci ľudia zachytení na mojich fotkách. Ale fotka, na ktorej vidno mňa v práci, ma napĺňa veľkým pocitom hrdosti – pripomína mi, kde som začala a kam som sa odvtedy posunula. Pri pohľade na ňu si vždy poviem: „Zvládla si to, Esperance!“ Ak v seba nikdy neprestanete veriť, v živote sa vám budú diať dobré veci.

Esperance, konžská utečenka a pracovníčka IKEA, stojí na rebríku a načahuje sa za pohárom.

Môj skrytý talent? Som naozaj vtipná. Neviem, či to o mne tuší veľa ľudí. Moji priatelia a všetci moji blízki vedia, že rada rozprávam vtipy a odľahčujem atmosféru. Tiež rada tancujem a spievam, najmä náboženské piesne. Som totiž veriaca.

Mojím snom do budúcnosti je naučiť sa plynule hovoriť po nemecky. Okrem toho chcem dokončiť svoju stáž v IKEA. Potom si chcem nájsť dobrú prácu. Verím, že vtedy do seba všetko zapadne.

Utečenci sú ľudia ako všetci iní – postavenie utečencov je skrátka len niečo, čo im nadelil osud. Sú to ľudia, ktorí si zaslúžia lásku a majú svoje vlastné sny. Mnohí ľudia jednoducho nemôžu žiť vo svojej krajine, aj keď tam boli šťastní a mali dobrý život. Tu v Európe to pre nich nie je také jednoduché.

EsperanceStážistka v IKEA

Utečenci si zaslúžia rešpekt a uznanie, že sú obyčajní ľudia ako všetci ostatní.

Chcela by som povzbudiť ostatných utečencov, aby verili v lepšiu budúcnosť. V budúcnosti nás vždy čakajú dobré veci, len nikdy nevieme, aké presne. Musíme veriť v lepšiu budúcnosť.